Dnešok sme začali skorým budíčkom už pred šiestou, takže vstávanie z postele nebolo ľahké. Po raňajkách sme sa autobusom presunuli do Jeruzalema.
Našou prvou zastávkou hneď ráno bola Bazilika Božieho hrobu. Tento chrám bol postavený Konštantínom Veľkým v 4. storočí. Po vojnách v ďalších storočiach bol zničený a obnovili ho až križiaci. Tí postavili väčšiu stavbu, do ktorej zahrnuli aj susednú Kalváriu, takže hrob aj miesto ukrižovania je súčasťou jednej veľkej stavby. Súčasťou je aj tradované miesto Adamovho hrobu.
Následne sme sa presunuli na miesta, kde pred 2 tisícročiami stála pevnosť Antónia, kde sídlil Pontius Pilát. Tu začína Ježišova krížová cesta a tak sme sa ju tu aj pomodlili.
Ešte pred vynesením rozsudku nad Ježišom bol väznený kúsok odtiaľ, spolu s ďalšími 2 lotrami (ukrižovanými s Ježišom) a Barabášom.
Naše ďalšie kroky smerovali na svätú omšu. Cestou sme stretli húfy moslimských veriacich, ktorý sa presúvali medzi mešitami, keďže piatok je dňom ich modlitieb. Svätú omšu sme mali v kostole svätého Pavla v areáli Schmidtovej dievčenskej školy. Počas nej pútavo kázal Janko Majerník. Po nej sme mali chvíľu prestávku, ktorú si viacerí z nás spríjemnili občerstvením a ochutnávkou miestnych druhov pečiva.
Žiaľ, počasie nám už trochu neprialo a postupne začalo aj pršať. Prialo tak skôr miestnym poľnohospodárom, ktorý v tomto období vlahu veľmi potrebujú, keďže v lete tu prší len veľmi zriedkavo.
Do starého mesta sme sa vracali cez dlhé úzke uličky miestnych tržníc. V nich bolo náročné sa ako skupina presúvať, ale nikoho sme nestratili. Našou ďalšou zastávkou bol Múr nárekov. Toto miesto, na ktorom stál Šalamúnov chrám je pre Židovskú komunitu veľmi dôležitým miestom, avšak keďže v piatok popoludní sa im už blížil Šabat, nebolo tam tak veľa ľudí a mohli sme k nemu bez čakania ísť.
Od Múru nárekov sme sa presúvali ďalej do vyššie položených častí mesta a z výšky sme uvideli najväčšie mešity v meste, ktoré stoja práve nad Múrom nárekov. Odtiaľ sme prešli okolo zrúcanin kostola Panny Márie a dorazili ku napodobenine veľkej Memory, teda typického židovského svietnika, ktorá bola kedysi súčasťou Jeruzalemského chrámu. Originál z čistého zlata žiaľ odniesli rímski vojaci do Ríma a pravdepodobne ho roztavili.
Prešli sme okolo vykopávok bývalej rimskej cesty zvanej Cardo Maximus, ktorú vybudovali v časoch cisára Hadriána a tiahla sa celým mestom.
Naše ďalšie kroky potom smerovali na vyhliadku mesta, kde sme mali možnosť rozhliadnuť sa po širokom okolí a ďalej sme pokračovali ku kostolu svätého Petra v Gallicantu. Práve tu mal stáť palác najvyššieho kňaza Kaifáša, kam bol odvedený a väznený Ježiš, a zároveň je to miesto, kde Peter tri razy zaprel Ježiša.
Po menšej prestávke sme sa pobrali smerom k Opátstvu zosnutia Panny Márie, kde sa nachádza aj rovnomenný chrám s miestom, kde Panna Mária zomrela. Následne bola uložená v Cesrónskom údolí až do momentu, kedy bola vzatá do neba.
Poslednou zastávkou bolo večeradlo na hore Sion, kde mal Pán Ježiš so svojimi učenníkmi poslednú večeru. Po zaujímavom výklade a modlitbe sme sa pobrali k autobusu a naspäť do hotela v Betleheme.
Dnešok bol naozaj požehnaný deň plný zážitkov, ktorých máme plnú hlavu. A to máme za sebou ešte len prvý deň! Pri predstave, koľko zaujímavosti uvidíme a zažijeme zajtra sa chceme čím skôr prebudiť do nového bieleho rána.
Vďaka ti Bože za všetky dary a dobrodenia, ktoré sme dnes vďaka tvojej štedrosti a láske mohli prijať
Jn 13-17
Jn 18, 12-40, Jn 19 1-30
Jn 20, 1-18
Jn 20, 19-23
Viac fotiek čoskoro…