Zbierka na maľovanie kostola v Palúdzke

Milí farníci, priatelia a návštevníci našej farnosti a webovej stránky,

ako viacerí z vás už iste viete, máme v pláne uskutočniť obnovu a vymaľovanie interiéru kostola sv. Jána Apoštola a Evanjelistu v Palúdzke. Z tohto dôvodu vo farnosti prebehlo už niekoľko zbierok a na tento úmysel venovali finančné príspevky aj viacerí Bohuznámi darcovia. Súčasný stav malieb je taký, že bočné steny sú hlavne v dolnej časti a pod oknami viditeľné navlhnuté, opadávajú vrchné vrstvy farby a omietky a rozširujú sa praskliny. Veľké praskliny sú viditeľné aj na klenbách oblúkov a na celom zvyšku stropu. Očakávané náklady na maľovanie kostola budú dosť veľké, a preto vás veľmi pekne prosíme, ak je to vo vašich silách, podporiť toto dielo. Pán Boh zaplať za všetky vaše dary.

Kostol v Palúdzke bol vybudovaný v roku 1854 z iniciatívy miestneho rodáka a vtedajšieho nitrianskeho biskupa Imricha Palugyaya. Zo známych záznamov nevieme, ako presne vyzerala pôvodná výmaľba kostola. Je možné, že boli steny čisto biele, ale nemáme zatiaľ v rukách jasný dôkaz. K pôvodným náterom by mohli patriť tmavo sfarbené stĺpy v rohoch kostola, ktoré majú typickú miešanú farbu evokujúcu kameň, ktorý je pomerne typický pre dané slohové obdobie a chrámy so stĺpmi bez skutočného kameňa či mramoru.

Súčasná výmaľba bola zrealizovaná v roku 1943 pod vedením mikulášskeho rodáka Mikuláša Štalmacha, ktorý patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenských reštaurátorov. Zub času sa podpísal na aktuálnom stave viacerých malieb v kostole, ale ich samotné stvárnenie naďalej dotvára dojem majestátnosti a vzdávania úcty Bohu, ako to v prípadoch takto bohato zdobených chrámov býva. Maľby, už v prvých rokoch po dokončení, zažili búrlivé časy vojny, ktoré sa ako prvé podpísali na ich stave. Podľa spomienok, ktoré sa dochovali, to boli nemeckí (podľa iných spomienok ruskí) vojaci, ktorí svojimi puškami vyryli do stropu prvé diery. Kostol v Palúdzke ale v tom čase neutrpel až tak veľké poškodenia ako napríklad kostol v Bobrovci. Územie Palúdzky nachádzajúce sa za Váhom bolo dlho v rukách Nemcov a ťažké dobíjanie mesta sa podpísalo aj na mnohých budovách v Palúdzke a na zničenom železnom oblúkovom moste cez Váh.

Výmaľbu kostola môžeme rozdeliť na obrazy a ornamentálne zakončenia, ktoré sa nachádzajú najmä v rohoch kupol, pozdĺž oblúkov a taktiež na orámovaní obrazov. Samotný interiér je možné rozdeliť na tri časti, ktoré bližšie popíšeme – jedná sa o presbytérium a prednú a zadnú časť lode oddelenú oblúkom v strede chrámu.

Presbytérium začína za veľkým oblúkom, ktorý je výraznejšie znížený oproti stropu a zdobia ho tradičné motívy spojené s Eucharistiou – symboly chleba a vína v podobe obilných kláskov a plodov viniča. V strede je motív dotvorený vyobrazením hostie, nad ktorou sa nachádza monštrancia v strede medzi dvomi anjelmi smerujúcimi rukami k nej. Bočné časti presbytéria reprezentujú zvyčajné slovenské motívy, zobrazované v kostoloch najmä v období po vzniku ČSR. Nad sakristiou je obraz sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestcov, s výrazným dvojkrížom a štítom zobrazujúcim výjavy zo Svätého písma. Na opačnej strane, pri bočnom výklenku kostola, sa nachádza vyobrazenie svätých pustovníkov Andreja-Svorada a Benedikta. Na strope presbytéria je obraz Poslednej večere zobrazujúci Ježiša, sv. Petra po pravici a sv. Jána po ľavici nakloneného smerom k Ježišovi (podľa Jn 13, 23). Všetky tri tieto maľby nesú v pravom dolnom rohu jasne zreteľný podpis autora maľby spolu s rokom vyhotovenia.

V prednej aj v zadnej časti lode sa nachádzajú výrazné kupoly s plackovou klenbou, typickou pre obdobie baroka. Obe obsahujú centrálnu kruhovú maľbu vychádzajúcu zo symboliky pozemskej púte Božieho syna a jeho príchodu (v zadnej časti, príchod do kostola) a biblickej metafory jej zavŕšenia (v prednej časti). Zadná maľba obsahuje motív Zvestovania Pána (najtradičnejšie slávený 25. marca). Obraz zachytáva Pannu Máriu symbolicky hľadiacu na text zvestovania na malom stolíku a anjela Gabriela (Lk 1, 26-38). Nad Máriou je vidieť holubicu ako symbol Ducha Svätého a lúč svetla vychádzajúci od holubice k Márii symbolizujúci samotné počatie. Na ľavej a pravej strane je kruhový rám obrazu prerušený výraznejšími ornamentami s pripodobnením „medailónov“ v ich strede. Rovnaké zdobenie je v prednej aj zadnej kupole. Rozdiel je len v použitej symbolike. V prednej kupole sú zobrazené so symbolmi Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Ježišovo Srdce je na vrchu doplnené výjavom Golgoty a je obkolesené tŕňovou korunou. Máriino Srdce je zobrazené s malou korunkou na vrchu a je prebodnuté mečom (Lk 2, 35). Je zobrazené uprostred venca vytvoreného z ruží. Ruža je často používaná ako symbol Panny Márie, vychádzajúc už zo Starého zákona. Aj samotné slovo ruženec vychádza práve z tohto motívu. V zadnej kupole sú rovnako kruhové symboly Ježiša a Márie, ktoré tiež tvorí tŕňová koruna a veniec ruží. Rozdiel je v ich strede. Miesto zobrazenia sŕdc, je v tomto prípade používaná iná symbolika. Pre Ježiša je to monogram IHS, ktorý je skratkou Ježišovho mena vychádzajúci z gréckeho jazyka. V inej interpretácii je tento monogram často vysvetľovaný vychádzajúc z latinčiny – I(J)esus Hominum Saltavato (Ježiš spasiteľ ľudí). Pre Máriu je v tomto prípade použitý typický monogram AV s písmenami preloženými cez seba (Ave Maria, Zdravas Mária).

Maľba v prednej kupole je zobrazením udalosti Premenenia Pána, ktoré je zároveň biblickým predobrazom Vzkriesenia. Obraz zobrazuje samotnú udalosť, ktorá sa odohrala na hore Tábor (Mt 17, 1-6, Mk 9, 1-8, Lk 9, 28-36). Podľa Písma vzal Ježiš na vrch apoštolov Petra, Jakuba a jeho brata Jána. Apoštoli sú zobrazení ako padli na tvár k zemi. Jakub a Ján sú zobrazení vľavo od Ježiša, Peter vpravo. Ježiš sa pred nimi premenil (zobrazený v bielom – „odev mu zbelel ako slnko“). Pri Ježišovi sa následne zjavujú veľkí proroci zo Starého zákona – Mojžiš a Eliáš, s ktorými sa Ježiš zhováral. Mojžiš je zobrazený na pravej strane po ľavici Pána, a je vyobrazený s tabuľkou prikázaní symbolizujúcich Boží zákon. Eliáš, považovaný za najväčšieho z prorokov, je na ľavej strane maľby a reprezentuje prorokov, ktorí predpovedali príchod Mesiáša. Maľba je jasne inšpirovaná obrazom Premenenia (Trasfigurazione) od talianskeho renesančného umelca Raffaela Santiho, ktorý môžeme dnes nájsť vo Vatikánskych múzeách. Od Raffaelovho vyobrazenia sa líši vynechaním spodnej polovice zobrazujúcej vyliečenie posadnutého chlapca, ktoré sa nachádza v ďalších pasážach Svätého písma hneď po Premenení (Mt 17, 14-20, Mk 9, 14-29, Lk 9, 37-43). Z vrchnej časti Raffaelovho obrazu sú tiež vynechaní sv. Justus a sv. Pastor, ktorých sviatok pripadá na rovnaký deň ako sviatok Premenenia Pána (6. august). Štalmachov obraz tak podáva správu len o samotnom Premenení Pána.

Výrazné zdobenie je, okrem maľovaných rámov obrazov a rohových zakončení kupol, viditeľné jasne aj na spodnej strane oblúkov kostola a okolo okien. Zdobenie každého z okien je na vrchu zakončené iným motívom. Na oknách v prednej časti chrámu je dominujúcim spoločným symbolom kríž, v zadnej časti je to Eucharistia. Vpredu vpravo je priečne maľovaný kríž doplnený v pozadí symbolom IHS v kruhu so šesťuholníkovým orámovaním a kusom látky, na ktorej sa nachádza tŕňová koruna. Na opačnej strane vpredu je kríž doplnený motívom kotvy a symbolicky aj srdca v popredí. Kombinácia týchto troch motívov predstavuje tri dôležité piliere – lásku, vieru a nádej (srdce = láska, kríž = viera, kotva = nádej, 1 Kor 13, 13). Vzadu vpravo je použitá kniha, na ktorej je položený kalich s hostiou a prevesená štóla. Vedľa knihy je ešte vyobrazenie ciboria, nádoby na uchovávanie Najsvätejšej sviatosti. Na ľavom zadnom okne je kalich s hostiou doplnený štólou a otvorenou knihou s latinským nápisom Vos Estis Lux Mundi (Mt 5, 14), čo v preklade znamená: vy ste svetlo sveta. Určitá forma zdobenia stien sa nachádza aj v sakristii a vo výklenku vpravo od presbytéria.

Akademický maliar a reštaurátor Mikuláš Štalmach sa narodil 15. novembra 1907 v Liptovskom Mikuláši. Narodil sa do katolíckej rodiny Jána Štalmacha a Jozefíny rodenej Fábryovej, ktorí pochádzali z oblasti Banskej Štiavnice. Zosobášili sa 6. júna 1896 a do Liptovského Mikuláša sa presťahovali na prelome storočí (cca jún 1899). Rodina žila v byte na Námestí osloboditeľov, ktorého súčasťou je pasáž smerujúca k synagóge (dnes Ľudový mix market, druhý dom od Slovenskej sporiteľne v smere ku kostolu). Štalmachovcom sa celkovo narodilo 10 detí, ale 3 z nich zomreli. Najstaršie z nich sa narodili ešte v Banskej Štiavnici.

Pre liptovský región je treba obzvlášť spomenúť spoluprácu na gotickej obnove, čistení kameňa a maľbe ozdôb Kostola sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši a prácu na odhaľovaní a reštaurovaní stredovekých malieb v interiéri Kostola Obetovania Pána v Smrečanoch. V neposlednom rade sa podieľal aj na prvotných výskumoch a reštaurovaní jedného z najzaujímavejších a najstarších kostolov Liptova – Kostola Všetkých svätých v Ludrovej. K jeho autorským prácam na stenách kostolov patrila popri úchvatnej výmaľbe kostola v Palúdzke aj výmaľba Kostola svätého Petra a Pavla v Pavlovej Vsi. V tomto kostole vymaľoval strop, obrazy 12 apoštolov a oltárny obraz venovaný patrónom kostola. Vo vyššom veku už tvoril len vo svojom ateliéri pri židovskej synagóge, od ktorej často odháňal vandalov a snažil sa zachovať, čo sa dalo.

Mikuláš Štalmach patril k skupine mikulášskych umelcov (spolu s Jankom Alexym, Petrom Júliusom Kernom, Alfonzom Gromom, Ferom Kráľom, Alojzom Lutonským a ďalšími), ktorí sa veľmi aktívne podieľali na vzniku Galérie Petra Michala Bohúňa. Bol nositeľom štátneho vyznamenania Za zásluhy o výstavbu a držiteľom Ceny Cypriána Majerníka. Bol jedným z najlepších reštaurátorov v bývalom Československu a vykonával tiež funkciu predsedu odboru reštaurovania pri Zväze slovenských výtvarných umelcov. Zomrel 5. mája 1990 a pochovaný je v starej časti Vrbického cintorína v rodinnej hrobke spolu s bratom Rudolfom a sestrou Boženou. V roku 2002 sa mesto Liptovský Mikuláš rozhodlo na počesť Mikuláša Štalmacha pomenovať ulicu, ktorá sa nachádza v novej štvrti rodinných domov v Palúdzke.